• This topic has 2 voices and 13 replies.
Viewing 14 posts - 1 through 14 (of 14 total)
  • Author
    Posts
  • #342475

    Anonymous

    http://www.krivany.sk/1/index.php?page=11

    here you can find "Rusinske pribehy" gathered by Ján Lazorík, a teacher and etnographer from Eastern Slovakia in 1940s. These stories are actually not clearly Rusyn, as they were told by people coming from a mixed populace in some of Zemplin (also Žempľin/Žemňen) dialects, with some Rusyn elements.
    These various stories are written as he heard them, without any correctures. They also illustrate dialects spoken in parts of eastern Slovakia in the first half of 20th century.
    /In my opinion, they did not change much since then, except of past tense verbs in some persons gaining stable -el, -il, -ul, -al suffix instead of varying -eu/el;, and modal verb "to be" in past tense changing from "bol" or "buu" to /bul/; etc.; but as I am not native speaker of those particular dialects used there, I cannot fully confirm these changes/
    The orthography is fully phonetical, dziu is pronounced /dzyu/, eu /eu/ and so on – simply, no orthographic traps and monsters :)

    I have chosen in my opinion the best and most hilarious story that deserves to be put here  :D . If you want translation, just ask :)

    :D

    Kazimír Cap: O chlopa, co joho dziuka muderkiňa bola.

    Bol jeden gazda, aľe ňebars bohatы. Mal dva dziuki, takže jedna chodzila na majir do robotы. Aľe tota, co chodzila na majir do robotы, tak śe prespala.
    Ras prišol pan z majira volac do robotы. Prišol tam pod oblak toho gazdы a vola.
    Vыšla mladša dziuka a pan śe pыta, že dze je starša śestra? Vona mu odpovada, že plače za tamtыm rokom.
    „A dze je ocec?“
    „Ocec pošou sam sebe škodu robic.“
    „Ta povic occoj, jak pridze domu, ňaj pridze gu mňe na majir!“
    Ocec prišol s poľa a dziuka povada: „Bol tu pan z majira volac do robotы a pыtal śe za vami a kazal vam povedzec, jak pridzece, abы sce pošľi gu ňomu na majir.“

    I von śe zabral a prišol gu tomu panoj. Pan śe ho pыta, že dze mu je starša dziuka.
    „Ňaj daju pokoj, prespala śe, ma malki, ta tam kolo malkoho jest.“
    „A tы dze bol?“
    „Ta tam mi chodza pred źemi z vozami, ta mi chodzil šaňec vыbrac, abы tam ňechodziľi vozы.“
    „Tota tvoja mladša dziuka jest bars veľka muderkiňa.“
    „Ta čom?“
    „Pыtal mi śe, dze je starša śestra, odpovedala, že plače za tamtыm rokom. A pыtal mi śe, že dze ocec? 'Pošol sam sebe škodu robic,' odpovedala. Ta kec je taka veľka muderkiňa, ta maš dvacec varenыch vajec a oďňeś jej, ňaj nasadzi kvočky a na treci dzeň, abы mi priňesla tu na majir kvočku i s kurčatami.“
    Ocec priňis totы dvacec vajca a dal dziukoj a povedzel jej tak: „Kec śi taka veľka muderkiňa, tu mas dvacec varenыch vajec a maš nasadzic kvočku a do trioch dňi maš odňisc kvočku i s kurčatami na majir. A kec ňe ta śi o hlavu meňša.“
    „Dobre, apo, i toto zrobime.“
    Vźala liter prosa na horucы šparhet a vыsušыla ho až na čarno a nasыpala do paperovoho miška.
    „Apo, tu mace toto proso a icce skoro na majir a oddajce toto panoj a povicce mu tak, abы čigaše popriahaľi koňe a jednu tablu zoraľi jak najskorej a toto proso ňaj pośeje a do troch dňoch, abы bolo vыžatы, vыmlacenы a z ňoho aj kaša zrobena,  bo inakšы kvočka s kurčatami bы pozdыchaľi, kec totu kašu ňezrobi tak jak ja mu kažem.“
    Ocec vźal suchi proso a uceka z ňim na majir gu panoj. Pridze a pan śe ho pыta: „No, co tam poviš?“
    „Ta tu dziuka poslala proso, abы daľi jednu tablu zorac a toto proso pośac a zhotovic ho calkom, abы tota kvočka s kurčatami na treci dzeň mala co jesc, bo kec toto ňeurobice, ta kurčata s kvočku pozdыchaju.“
    „Dobre,“ poveda pan, „ic domu a povic jej, abы mi tu prišla sama. Prišla i neprišla, bola obľečena i ňe, darunok abы mi priňesla aji ňe. A kec mi toto ňeurobi i tak budze o hlavu meňša.“
    Ocec prišol domu, ta jej povedal: „Kec śi taka mudra a toto ňezrobiš, co ten pan povedal i tak budzeš o hlavu meňša.“
    „Co taki?“
    „Maš isc tam, isc i ňeisc, obľečena i ňe a darunok maš tomu panoj uźac aji ňe. A kec toto ňezrobiš, ta o hlavu śi meňša.“
    „Ňestarajce śe, apo, kec me tamto zrobiľi, zrobime i toto.“
    Uźala čipkovo platno a obľekla śe do ňoho, uźala jednoho barana medźi nohi aji paru holubы a tak vыbrala śe na cestu na majir. Obľečena bola, aľe holu ju bolo vidno. Na pešo neišla, bo mala barana a na ňim  zaś ňeišla, muśela isc na pešo.  A jak prišla na majir pan śe začudovau, co za bida idze, aľe spametal  śe, že to vona. Tak patri na ňu, obľečena je, aľe i holu ju vidno, ňeśe śe na baraňi aji ňe a na pešo idze aji ňe. Aľe chcel vidzec i darunok co za darunok. Prišla pod ganok, barana puśčila a prišla dnu do kancelarii. Vźala z pod pazuchi dvoch holubou a puśčila jich. Holubы praskľi do blanou, blanы rozbiľi a sami pośľi. Tak pan darunok vidzel, aľe ho ňemal.
    „No kec śi taka mudra, ta budzeš moju ženu.“
    Tak sebe ju vźal za ženu.
    O kratki čas prišli na majir dvomi koľimaźare. Jeden mal kobolu a druhi vos. Sprahovaľi śe doujedna a chodziľi po valaloch tak, že priśľi aj na ten majir a pыtaľi śe tam na noc. Ten pan jich prijal,  aľe u nocы kobola śe ožrebila, mala hače. Rano, jak koľimaźare postavaľi, hače ľeželo pod vozom. Tak koľimaźare začaľi śe vadzic. Jeden poveda, že joho hače,  bo von ma kobolu, druhi zaś poveda, že joho hače, bo pod joho vozom, takže totы dvomi śe ňemohľi spravic.
    Jak śe tak mocno vadziľi na to prišol aj pan gu ňim.
    „Co to je z vami?“
    „Pan veľkomožnы, von poveda, že to joho hače, bo že joho kobola a ňoj patra, moj vos a hače ľežы  pod vozom. Ta čijo je tedы?“
    „Praudaže tvojo, bo je pod tvojim vozom.“ No, aji odыšol. Aľe tomu ňebolo dobre, co bola joho kobola, tak śe vadziľi daľej. Prišla nato zaś joho paňi.
    „Co to z vami?“
    „Tu ňoj patra, paňi veľkomožna, ja mam kobolu a kobola śe ožrebila a pod joho vozom ľeźы hače, ta pan nas rozsudziľi, že joho hače, bo pod joho vozom ľežы.“ Poveda: „Dobre, sluchajce tu, tam u kerce jest jeden rыbňik, kolo toho rыbňika jest tыčkovы hrach. Veśce sebe paľice a bijce to tыm hrachu. Ja pošľem pana gu vam a pan jak pridze, budze śe vas pыtac, že co robice. Povicce panoj tak, že rыbы vыśľi z rыbňika a chceju šыtok hrach pojesc. A kec vam pan budze povedac, že vi durnы, že rыba hrach budze jesc a tы poviš, či vidzel dakedы, že bы vos mal hače.“
    No, i zabraľi śe a pośľi gu rыbňikoj a začaľi s paľicami bic po tыm hrchoj. Vona na oblak śe priźira a poveda: „Sluchaj tu, oľe opac, co totы daremňicы tam robja?“ Von patri na oblak. „Tam dajaki šaľenы, ta oňi ten hrach  s paľicami mlaca.“ Tak vыšol von a pošol gu ňim.
    „Co to vi robice?“
    „Pan veľkomožnы, rыbы vыšľi z rыbňika a chceju šыtok hrach pojesc.“
    „Vi šaľenы, dze vi vidzeľi, co bы rыba z vodы vыšla a jedla hrach?“
    „Pan veľkomožnы, a dze vi kedы vidzeľi, co bы vos mal hače?“
    „A chto vam toho rozuma dal?“
    „Ta tota paňi.“
    „Aha“, poveda, „no, icce het! Tvojo hače, bo tvoja kobola mala.“
    Prišol dnu a poveda na ženu: „Tы iše mudrejša jak ja! Vыber sebe z mojoho majetku, co ci najmilšы a ic het!“
    „Počekaj i toto urobim, aľe na rozlučku iśče spravim hoscinu.“

    Tak dala na stol daco jesc aj naľala po jednыm štamperľikoj a dala mu vыpic. Jak von toto vыpil, takoj za stolom aj zaspal. Zavolala na kočiša, abы zaprahal do koča a prišol pod ganok. Vźala i s kočišom pana, daľi ho na koč a povezla ho do svojeho occa a dala ho na pec.
    Kočišoj kazala isc nazat na majir a sama sebe ľehla kolo svoho pana a ľežela. Jak śe pan vыspal, prebudzil śe a śe pыta, že dze je von. Ona poveda, že tu u mojeho occa na pecu a že co urobila. „Tы śi mňe kazal uźac zo svoho majetku, co mi je najmilše a isc het.  Najmilšы mi tы, ja tebe uźala a prišľi me gu occoj.“
    „No, dobre, zavolaj nazat kočiša, ňoj pridze jak najskorej a śidame obidvojo a uš vecej śe s tobu ňerozlučim, bo vidzim, že śi mudrejša jak ja a budzeme žыc daľej a koňec.“

    #369073

    Anonymous

    I love this great man! He deserves respect of all Slovaks. Although he is an old man, he still tries to keep the original folk culture in spite of modern idiots who call him and his work obsolete trash, and even in spite of a Catholic priest who accuses him of reviving of paganism (because the folk culture is basically heathen). We need more people like him.

    #369074

    Anonymous

    yep, he has almost the same stance in these cultural matters as I do. And I must say that I have gained it throughout my secondary school years when I began thinking about the way the SK langauge and literature are being taught, what is purpose of those lessons… Then "mandatory reading" and "lose your penultimate accent" efforts have finally opened my eyes. I was really, really happy to see that I am not alone in my stancet when I have read about Lazorík some time ago  :D

    (of course I have denied to get rid of my "easternish" accent and I never read any of those mandatory books  :D )

    #369075

    Anonymous

    Fault of education system is that it deals with dialects as with something wrong, stupid and obsolete. I believe this was started by Communists after the WW2 and it continues nowadays. Result of it is dying out of our beautiful dialects and replacing them with something that is actually not even the literary language since people are lazy to pronounce ä or ľ. It is Slovak strongly influenced by the media from the capital and as we know, languages in capital cities often sound worst…

    When I was 8 or 9, I asked a teacher of Slovak language if we may go inside : Môžme ísť núťer? Suddenly her face became red and then green from madness and she shouted DOVNÚTRA !!! DOVNÚTRA !!!!!!!   I didn't understand why she was so mad, I was sure she undoubtedly knew that word, because she was a friend of my mom and my mom speaks in that way.

    I believe that Slovak language lessons were much worse for you since you come from Eastern Slovakia. Literary Slovak is a beautiful language and, of course, it is needed to official communication etc., but our dialects are no less beautiful, thus that still-Communist educational system has no right to say us what's right and what's wrong!

    #369076

    Anonymous

    Ono to vlastne začalo Štúrom, Hattalom a spol.
    Na severovýchode Maď. kráľ., v spišskej, šarišskej, abovskej, zemplinskej a užskej župe sa pred nástupom nacionalizmu aj šľachta, aj "obyčajný" ľud bežne dorozumievali miestnym nárečím, keďže "slovjacki" element bol s výnimkou väčšiny miest v prevahe. Takzvaná "panská reč" to bola, bol to spisovný úzus medzi vidieckou šľachtou, úradníkmi, obchodníkmi, poddanými… každý bol inej národnosti a nejak sa dorozumieť museli.

    O čom sa ale mlčí:
    že dokonca ešte aj po vyrovnaní v 1867, v dobe nacionalizmu, boli v Abovskej a myslím, že aj Šarišskej župe kultúrne varianty miestnych nárečí postupne inštitucionalizované ako úradné jazyky, neviem ako ďaleko to pokročilo, toľko viem, že sa v nich vydávali ešte aj učebnice pre deti. No lenže u "slovenských buditeľov" sa prejavili klasické príznaky paranoidného nacionalizmu, keď ešte aj vydávanie učebníc v miestnom jazyku označili za "skrytú" maďarizáciu ( ;D), lebo to nebolo presne tak, ako to chceli oni.

    Potom sa to prejavilo na konci 1. svetovej vojny, keď tunajší ľud nebol tak lojálny voči novej republike (napriek odstráneniu poddanstva) a váhavo podporoval raz Maďarsko, raz ČSR…
    Celkovo sa tu našťastie nezvykol nejak uchytiť nacionalizmus a fanatizmus, v podstate bolo ľuďom jedno akým jazykom kto hovorí, či maďarsky, šarišsky, žempľinski, nemecky, cigansky, rusynsky, poľsky, jidišom; či chodí do kostola gréckokatolíckeho, rímskokatolíckeho, evanjelického, kalvínskeho, pravoslávneho, do synagógy alebo žiadneho… Pritom dnešné východné SK + Podkarpatská Rus (umelo oddelená hranicou) je dosť nábožný kraj. Ale tolerancia tu musí byť, lebo sa stáva, že jedna rodina má členov 5 národností (pomiešaných) a 4 vierovyznaní. A nebudem nadávať na svojich vlastných príbuzných, že :)
    Až (zväčša) pod vplyvom istého uja zo Žiliny sa tu objavuje určitá protimaďarská nálada, aj to len tam kde ľudia Maďara 70 rokov nevideli – od vyhnania po 2. sv. vojne.

    Tak si myslím, že keďže už dosť dlhú dobu žiadna maďarizácia nehrozí, by bolo načase poľaviť z paranoidného "hejslováci" postoja a konečne uvoľniť jazykovú výučbu na školách. Lebo je choré, ak v aj v relatívne kvalitnej žiackej slohovej učiteľka vyškrtne vetu len preto, že obsahuje citát po česky. Debilný postoj "všetko po Slovensky, na Slovensku iba po Slovensky" si môžu tak nechať Slotovci ako námet pre svoje mokré sny.

    P. S. Ja by som povedal že "dnuka"  :D
    P. P. S. slovo "hejslováci" vyznieva divne, lebo u nás hej = áno :) V spojitosti s bývalou polit. stranou ANO  :D
    P. P. P. S. Našťastie, keď hovoríme spis. slovenčinou (hovorovo), skvosty typu "Ludia" alebo "Lavá ruka" u nás nepočuť :) čo je ale divné, že v polohe "li" a "le" už /L/ vyslovujeme tvrdo, pritom v pôvodnej reči je to mäkko ("meko"  :D ) no a samozrejme nevyslovujeme dĺžne… ja ich píšem len zo zvyku :D

    v poslednej dobe je medzi mladými Košičanmi a Prešovčanmi taká móda, že "východniarstvo", všetko by bolo jakž takž OK, keby to neboli ľudia, kt. už nevedia rozprávať pôvodnou rečou a myslia si, že keď bude "gadžovať", bude ťažký "vychodňar". Recept: čo najviac šušlať, všade dať C a DZ + dokopy 6 exoticky znejúcich slov + "ta", a je to. Až mi naskakuje husia koža keď počujem také chabé pokusy  :D Keby som im dal prečítať tu pripovitku čo som tu postol tak neviem či by rozumeli :D

    #369077

    Anonymous

    Asi ti je jasné, čo sa teraz opýtam… Prečo ti robí problém nazvať bývalé kráľovstvo Uhorskom? Dosť dlho máme na to vlastný pojem, aby si ho otrocky preberal z maďarčiny, ktorý mieša národný pojem so štátnym, monarchistickým, založeným na princípe šľachta-poddaní… Vyzerá to, ako keby chceš dejiny brať s nadhľadom, ale robíš presne opak a nie si o nič lepší než takí kotlebovci, len z druhej strany.

    O čom sa ale mlčí:
    že dokonca ešte aj po vyrovnaní v 1867, v dobe nacionalizmu, boli v Abovskej a myslím, že aj Šarišskej župe kultúrne varianty miestnych nárečí postupne inštitucionalizované ako úradné jazyky, neviem ako ďaleko to pokročilo, toľko viem, že sa v nich vydávali ešte aj učebnice pre deti.

    Nevieš, kde sa o tom píše? Zaujímalo by ma to, bo som o tom veru ešte nepočula (zjavne sa mlčí dosť silno).

    Celkovo sa tu našťastie nezvykol nejak uchytiť nacionalizmus a fanatizmus

    Zato šaľeni ste statočne..  ;D

    No a tej lojálnosti voči novej rep. sa ani nečudujem, ľudia si neradi zvykajú na nové, nepoznané, duplom nie Slovač, tú treba nútiť. Ľudia chcú väčšinou dobré ekonomické, sociálne a kultúrne podmienky, nech by to bolo v rámci hocijakých hraníc. Keby ich nikto nebuzeroval v Uhorsku, asi by to nedopadlo tak, ako to dopadlo. To isté platí o oboch Česko-Slovenskách.
    Z druhej strany je zase známe, že Horthy napochodoval do Košíc, kde ho vítal ľud – ináč tam mal aj prejav v slovenčine, je to aj na youtube. Nuž ale čo viem, dosť židov ho v Košiciach vítalo, mi moja maďarská kamarátka ukazovala fotku matky jej židovského uja, ktorá ako 13-ročná mávala Horthymu na privítanie.

    Pre mňa Slota nie je ani Slovák, ani Hejslovák, on je prosto dobre platený agent-provokátor, nič viac. Veď mal maďarskú ženu a podľa všetkého aj po maďarsky vie, takže si môže poľahky dohadovať kšefty s Durayom, ktorého dcéra chodí/la/ so Slovákom, ba slovenským nacionalistom… takže tak. Nuž a ľudia sú bársakí, nadávajú z oboch strán Dunaja, veď v Maďarsku je situácia rovnaká, akurát z opačnej strany a ešte z toho, že tam Slovákov už tak po-asi-milovali, že tam z našej menšiny ostal už len taký kyptík pártisícový. Ale beriem to ako prirodzený proces, bo keď si vezmeš, raz tu boli Kelti, Kvádi, Kotíni atď atď, ktorých vstrebali iné etniká, no a o neviem koľko rokov sa bude takisto pozerať na túto oblasť s týmto národnostným zložením. Teraz to ľudia berú precitlivene, pretože je to prítomnosť, v ktorej žijú, ale z globálneho hľadiska je to len kúsolinček dlhej doby, dlhého procesu, ktorý na tomto území prebieha. Takže to neberiem tragicky, keďže sa tu momentálne nezabíjame.

    Pozri, nikto nie je dokonalý, ani slovenskí buditelia neboli, veď taký Štúr písal furt po česky a písmená ľ či ä ani netúžil zakomponovať do spisovného jazyka. Lenže v konečnom dôsledku urobili záslužnú prácu, sme nemohli ostať bez spisovného jazyka, keď všetky okolité národy si ho utvárali tiež. To je jednoducho kultúrny proces vývoja jazykov. No a niekto to urobiť musel, takže to neber ako najhoršiu krivdu na reči vôbec. A okrem toho, ani medzi štúrovcami nebola jednota, takže kydať na nich je aj kydať na Janka Kráľa, ktorý chcel ísť bojovať s Maďarmi proti cisárovi.

    Ale tolerancia tu musí byť, lebo sa stáva, že jedna rodina má členov 5 národností (pomiešaných) a 4 vierovyznaní.

    To verím, veď tá moja spomínaná maďarská kamarátka vyzerá ako Rusíno-Slovenka, netypoval by si jej jej vlastnú národnosť. Podala sa na babku, ktorá má slovenské priezvisko. A hoci je ona Maďarkou s priam ukážkovo spisovnou maďarčinou, u južných susedov ju vždy majú za Slovenku, nech by im aj spievala ich hymnu na námestí Miškovca.
    Ja zase pochádzam z pomerne čisto slovenskej mikro-oblasti, no vlastne z čistej, keďže som dosť ďaleko od maďarských, rusínskych, goralských či valaských a ďalších osídlení. Nemci tu boli blízko, ale moju oblasť nezasiahli ani na počiatku kolonizácie, a ani potom, no a potom ich Beneš dal odsunúť. Židov tu tiež nebolo veľa, pár rodín, ale tí boli extrémne uzavretí. To isté platí o Cigánoch, na nich spomínajú starí rodičia len tak, že sem chodili na kočoch a vtedy si každý dobre strážil hydinu a dvory  :D  Ani teraz ich tu nie je nejako katastrofálne veľa, síce sa množia jak hadi.

    Čo z toho všetkého vyplýva? Určite treba reformovať celý vzdelávací systém a zakomponovať do neho omnoho viac ľudových javov, či už do jazykovej, hudobnej, dejepisnej, telesnej, zemepisnej, náboženskej i pracovnej výchovy. To je celkom pestrá paleta predmetov. Lenže tu náraža kosa na kameň, presnejšie na ľudí pri moci, keďže tí nechcú, aby na Slovensku rástli sebavedomí, zdraví a nezávislí ľudia, pretože presne takými by ich staré, osvedčené ľudové múdrosti naučili byť. To by sme potom takých mamľasov nezvolili, a toho sa ani boja..  ;)

    #369078

    Anonymous

    Asi ti je jasné, čo sa teraz opýtam… Prečo ti robí problém nazvať bývalé kráľovstvo Uhorskom? Dosť dlho máme na to vlastný pojem, aby si ho otrocky preberal z maďarčiny, ktorý mieša národný pojem so štátnym, monarchistickým, založeným na princípe šľachta-poddaní… Vyzerá to, ako keby chceš dejiny brať s nadhľadom, ale robíš presne opak a nie si o nič lepší než takí kotlebovci, len z druhej strany.

    Hmm tak presne takú otázku som nečakal  :) Jedno ako sa to nazýva, názov Uhorsko je odvodený od Hungaria, Ungarn, Wengry, mne evokuje uhorky  :D
    Dnešné Maďarsko je ten istý štát, zmenil sa len rok, režim, hranice, ofic. názov (Magyar királyság, dneska iba Magyarország po zmene ústavy Vikim Orbánom) no a je samostatný (predtým bol v reálnej únii s Rak.)
    ale vcelku je to jedno jedno, ako to nazývaš, hlavne nech sa vie, o čom je reč. S nacionalistami už toho nemám veľa spoločného, a ani nechcem mať.

    Nevieš, kde sa o tom píše? Zaujímalo by ma to, bo som o tom veru ešte nepočula (zjavne sa mlčí dosť silno).

    Skúsim to ešte raz pohľadať, a hej v dejepisoch ani učebniciach literatúry to nie je, keďže by to trochu narúšalo národnú mytológiu  :)

    Zato šaľeni ste statočne..

    dodnes neviem, prečo vlastne by sme mali byť  :D

    Z druhej strany je zase známe, že Horthy napochodoval do Košíc, kde ho vítal ľud – ináč tam mal aj prejav v slovenčine, je to aj na youtube. Nuž ale čo viem, dosť židov ho v Košiciach vítalo, mi moja maďarská kamarátka ukazovala fotku matky jej židovského uja, ktorá ako 13-ročná mávala Horthymu na privítanie.

    edit: tak chcel v prvých dňoch získať trochu podpory a sympatií, kým sa neupevnia obsadené pozície… v tých časoch neistoty v Československu ho ľudia vítali ako niekoho, kto prinášal poriadok…

    z oboch strán Dunaja

    obe strany Dunaja? Napr. centrum BA a Petržalka?  :D

    Lenže v konečnom dôsledku urobili záslužnú prácu, sme nemohli ostať bez spisovného jazyka, keď všetky okolité národy si ho utvárali tiež. To je jednoducho kultúrny proces vývoja jazykov. No a niekto to urobiť musel, takže to neber ako najhoršiu krivdu na reči vôbec. A okrem toho, ani medzi štúrovcami nebola jednota, takže kydať na nich je aj kydať na Janka Kráľa, ktorý chcel ísť bojovať s Maďarmi proti cisárovi.

    Ale veď jasne, len sa okolo nich buduje hotový mýtus. Veď omnoho viac Slovákov bojovalo s Maďarmi za demokratizáciu a reformy v štáte, ako v "štúrovských oddieloch", ktoré boli porazané vždy po pár týždňoch práve tými revolučnými jednotkami zloženými hlavne zo Slovákov. Preto ho potom žiadna politická sila nebrala vážne.

    vyzerá ako Rusíno-Slovenka

    ako vyzerajú Rusino-Slovenky?  :D

    #369079

    Anonymous

    Hmm tak presne takú otázku som nečakal  Jedno ako sa to nazýva, názov Uhorsko je odvodený od Hungaria, Ungarn, Wengry, mne evokuje uhorky

    Že uhorky, pre boha  ;D  No práve, že to nie je ten istý štát, ale jeden z nástupcov, jeden z dedičov. Súčasné Maďarsko je viac-menej homogénnym maďarským národným štátom, čo Uhorsko teda vonkoncom nebolo. Stačí si pripomenúť slová Štefana I., ktorý podporoval mnohonárodnostné Uhorsko, lebo len také bude silné… A tiež si treba pripomenúť, že Nitrianske kniežatstvo jestvovalo až do 12. storočia, až potom ho v rámci centralizácie štátu zrušil Koloman. Bola chyba štúrovcov, že sa dobrovoľne vzdali v mene celého nášho národa Uhorska, výsledkom čoho je, že sa teraz k nemu nepriznávame, že?  ;)

    Skúsim to ešte raz pohľadať, a hej v dejepisoch ani učebniciach literatúry to nie je, keďže by to trochu narúšalo národnú mytológiu

    Každý, skutočne každý moderný národ má svoju "národnú mytológiu", niektorý viac, iný menej agresívnu. Myslím, že my sme ešte ten mierny prípad.

    dodnes neviem, prečo vlastne by sme mali byť

    Asi je to tým prízvukom, a keď začnete rýchlo rapotať (ty vidíš, slovenský výraz pre rapovanie môže byť rapotanie!  😮  to je objav!  ;D ), tak z toho môže byť taký Bratislavák pekne zmätený (aj keď to je vlastne jeho problém  ;D ). Lenže Záhorák by sa zľaknúť nemal, keďže v konečnom dôsledku majú západoslovenské a východoslovenské nárečia rovnaký lingvistický základ. To len stredoslovenské sú takým výkrikom do tmy medzi nimi  ;D  Ale ja sa len tak nárečí hneď nezľaknem, keďže ľúbim všetky a som len rada, keď ich môžem počuť.

    tak chcel v prvých dňoch získať trochu podpory a sympatií, kým sa neupevnia obsadené pozície… v tých časoch neistoty v Československu ho ľudia vítali ako niekoho, kto prinášal poriadok…

    No to by som netvrdila s takou istotou, keďže si môžeš prečítať aj vyjadrenia postarších Maďarov, akú "istotu" priniesli maďarskí honvédi. Práveže maďarská ekonomika bola na tom horšie než česko-slovenská, či vlastne už autonomisticko-slovenská. Áno, boli to pohnuté časy, ktoré Horthy šikovne využil. Dobre, beriem, ľudia sú naivní, aj teraz si myslia, že Robko (zameniteľný za hociktorého politika, Miki, Ivetka, hocikto)  im prinesie poriadok a neviem čo ešte, ale žiadne nezištné dôvody nemal ani Horthy, ani teraz Fico. Vždy ide o peniaze, územie – teda peniaze, moc – teda peniaze.

    obe strany Dunaja? Napr. centrum BA a Petržalka?

    Vieš, ako som to myslela  ;)  Metaforicko-opisne.

    Ale veď jasne, len sa okolo nich buduje hotový mýtus. Veď omnoho viac Slovákov bojovalo s Maďarmi za demokratizáciu a reformy v štáte

    No vravím, štúrovci odmietli Uhorsko od základov, z čoho teraz je mýtus : Maďari = 1000 rokov, Slováci = 20 rokov. Čo je samozrejme hlúposť, pretože už len ja mám viac než 20 rokov a proces utvárania národov v rámci modernej terminológie prebiehal až v 19. storočí. Slováci boli k Uhorsku lojálni, veď mali takú šancu vykašľať sa na zvyšok štátu počas tureckej okupácie väčšiny Uhorska, keď 200 rokov bola Bratislava hlavným mestom a Trnava arcibiskupstvom. Ale neurobili to, bránili aspoň tú južnú hranicu a teraz sa im za to šovinisti posmievajú, že sa ukrývali v horách, pričom ostatní tam mreli. Ale to tiež nie je pravda, bo keby sa všetci skrývali, tak by nemal kto bojovať, a ako vieme, bojovať bojovali. Ináč by sme nemali plnú onú protitureckých povestí, ktoré z ničoho nič vzniknúť nemohli.
    Ináč toto mi trochu pripomína Bielorusov, keď som sa ich pýtala, či chcú odstrániť Lukašenka, všetci len povedali, že by chceli ekonomické a sociálne reformy. Neviem síce, či sa báli, aby som ich nebonzla, alebo to mysleli vážne. Ale to mi len potvrdzuje fakt, že ľudia chcú najmä normálne, plnohodnotne a kultúrne žiť.

    ako vyzerajú Rusino-Slovenky?

    Slovenky s miernym nádychom východného Slovanstva, ale fakt len s miernym  :D

    Hmm chcelo by to ďalšieho Slováka do diskusie.

    #369080

    Anonymous

    nemyslím, že slovenská národná mytológia je až taká mierna, a nemyslím že jej existencia sa dá ospravedlniť tým, že "aj oni".

    Asi je to tým prízvukom, a keď začnete rýchlo rapotať

    práveže západoslováci rozprávajú strašne rýchlo, nestíham počúvať. Napr. ja zas rozprávam pomaličky, lebo sa mi motá jazyk  :)

    hej a ako vyzerajú Slovensky s nádychom východného Slovanstva? Lebo každý Rusin vyzerá inak, niekto svetly, niekto čarny…  :D

    #369081

    Anonymous

    Neospravedlňovala som ju, konštatovala som.  ;)

    Nemyslím teraz farbu očí, ani vlasov, ani pokožky, ale skôr črty tváre. No a to ti neviem opísať, musela by som nájsť voľakú inakšiu fotku, bo jej tu nechcem dávať kvôli súkromiu.

    #369082

    Anonymous

    Usta jak kapura, nos jak borsuk…?  :D :D

    hmm neviem prisť na žiadne rysy tvare kt. by Rusini mali, každy inak vyzera.

    a neviem vysloviť slovo črty. To v KE je taky potok, Čermeľ, kt. meno sa jeden čas pisalo "spisovne" Črmeľ. Mohol sa kto jak snažiť, furt to bol Čermeľ  :D

    #369083

    Anonymous

    No ňije tak ;D

    Šak vravím, že to sa nedá opísať, ale keď som ju spoznala, hneď mi hento prvé napadlo, že tá bude zvoľakade z východu. Jasné, že rôznorodosť tvárí je vysoká, ale vždy sa nájdu nejaké, ktoré majú v sebe niečo typické z toho alebo onoho národa (a fakt nezáleží na farbe očí/vlasov, tie môžu byť hocijaké, ide viac o tváre).

    No tak keď to nejde, tak to nejde  :D  V každom prípade je úradníckou hlúposťou nasilu meniť názvy, ako to robili boľševici, keď zrazu z Veľkého Kýra urobili Milanovce… prosto trapas jako hrom  :D  Komunisti zničili toho veľa…  :/

    P. P. S. slovo "hejslováci" vyznieva divne, lebo u nás hej = áno  V spojitosti s bývalou polit. stranou ANO 
    P. P. P. S. Našťastie, keď hovoríme spis. slovenčinou (hovorovo), skvosty typu "Ludia" alebo "Lavá ruka" u nás nepočuť  čo je ale divné, že v polohe "li" a "le" už /L/ vyslovujeme tvrdo, pritom v pôvodnej reči je to mäkko ("meko"  ) no a samozrejme nevyslovujeme dĺžne… ja ich píšem len zo zvyku

    v poslednej dobe je medzi mladými Košičanmi a Prešovčanmi taká móda, že "východniarstvo", všetko by bolo jakž takž OK, keby to neboli ľudia, kt. už nevedia rozprávať pôvodnou rečou a myslia si, že keď bude "gadžovať", bude ťažký "vychodňar". Recept: čo najviac šušlať, všade dať C a DZ + dokopy 6 exoticky znejúcich slov + "ta", a je to. Až mi naskakuje husia koža keď počujem také chabé pokusy  Keby som im dal prečítať tu pripovitku čo som tu postol tak neviem či by rozumeli

    Toto som si to neskoro všimla. Tak hej ako súhlas sa používa hádam všade na Slovensku, možno v niektorých regiónoch nie tradične, ale myslím, že skôr vo všetkých. Nemám to však zmapované.

    Ludia, šak to je strašné… bŕŕŕ… veď to ani vysloviť neviem  :D  Je fakt niečo iné, keď západo+východoslovenské nárečia nepoužívajú ľ v niektorých slovách (na Záhorí nazývajú ľ ô ä že nepotrebné fajnovosti  :D ), ako keď v spisovnom jazyku, kde sa to ľ vyžaduje, sa (s)prosto vynecháva. To je potom fakt taký BA-polospisovný pahyľ.  :-X  Ja som si aj všimla, že stredoslovenské a východoslovenské ľ sa mierne od seba odlišujú vo výslovnosti.

    Fúha, tak to som nevedela. To ti musí uši trhať  :)

    #369084

    Anonymous

    jak sa odlišuju vo vyslovnosti?

    #369085

    Anonymous
    Quote:
    jak sa odlišuju vo vyslovnosti?

    Stredoslovenské ľ je hlbšie, o kúštiček výraznejšie, sťa by sa jazyk viacej oprel o podnebie úst.. to sa mi tak zdá pri počúvaní ľudoviek. Možno sa mýlim, možno je to len môj dojem, ale ani netvrdím, že ten rozdiel je veľký. To ako keby si vezmeš 30-cm pravítko a rozdiel je tak polcentimetrový. To sú také moje vychytávky, čo si všímam, niekto by povedal, že prkotiny  :D

Viewing 14 posts - 1 through 14 (of 14 total)

You must be logged in to reply to this topic.

Slavorum

10 User(s) Online Join Server
  • ca$hbunni
  • kony97
  • 'las
  • Nefario
  • slovborg
  • Lucifer Morningstar